Jednou z najdôležitejších vlastností pneumatiky je schopnosť odvádzať vodu z plášťa pri jazde na mokrej vozovke.
Akvaplaning vzniká keď sa voda dostane medzi pneumatiku a vozovku. Voda sa nazbiera sa v drážkach pneumatiky a vznikne vodný klin. Keď je tlak príliš vysoký a drážky nestíhajú vodu odvádzať, pneumatiky strácajú kontakt s vozovkou. Vozidlo sa nedá ovládať.
Jedna z hlavných príčin akvaplaningu je opotrebenie pneumatík. Čím viac sú pneumatiky opotrebené, čiže čím je dezén plytší, tým je náročnejšie odvádzať nadbytok vody. Kontaktná plocha medzi pneumatikou a vozovkou (priľnavosť) sa zmenšuje a riziko akvaplaningu sa zvyšuje, najmä v zákrutách, pri brzdení alebo zrýchľovaní.
Fázy pred akvaplaningom
Aj malé podhustenie zvyšuje riziko akvaplaningu.
| Tlak pneumatiky | Rýchlosť | Vysvetlenie | |
|---|---|---|---|
![]() |
2.4 bar (35psi) | 0 km/h | Celá plocha behúňa (tmavá časť na obrázku) je v kontakte s vozovkou. |
![]() |
2.4 bar (35 psi) | 100 km/h | Kontaktná plocha je menšia, ale vďaka žliabkom na pneumatike je voda účinne odvádzaná. |
![]() |
2 bar (30 psi) | 100 km/h | Kontaktná plocha pneumatiky s vozovkou je nižšia. Riziko akvaplaningu je vysoké. |
![]() |
1.7 bar (25 psi) | 100 km/h | Voda sa dostala pod pneumatiku. Tu sa takmer stratil kontakt s vozovkou, jedná sa o akvaplaning. Vtedy je vozidlo neovládateľné. |